Možno aj preto 40 % ľudí, teda každý druhý v prieskume GfK pripustil, že v prípade nahradenia gastráčov hotovosťou začne chodiť na teplý obed menej často.

Práve motivácia k pravidelnému obedu je jeden z cieľov, pre ktorý štát podporuje stravné, a v rámci neho aj gastrolístky. Slovensko patrí totiž aj podľa štúdie OECD medzi krajiny, ktoré majú vysoký výskyt civilizačných ochorení, ku ktorým prispieva aj obezita. Jednou z príčin obezity je okrem nezdravého jedla aj málo pohybu a nepravidelné stravovanie.

Nič proti treske, ale vyvážená strava je o niečom inom. Aj preto až 94 % ľudí v prieskume GfK vyjadrilo presvedčenie, že teplá strava počas pracovného dňa im pomáha udržať si dobrý zdravotný stav. A zároveň 78 % pracujúcich považuje vyváženú stravu za potrebnú pre lepší výkon v práci.

Práve motivácia k pravidelnému obedu je jeden z cieľov, pre ktorý štát podporuje stravné, a v rámci neho aj gastrolístky. Obedná prestávka totiž prispieva aj k psychogiene a oddychu od stresu pracovného dňa. A to je dobré nielen pre nás a naše zdravie, ale aj nášho zamestnávateľa a v konečnom dôsledku i pre štát.

Obedná prestávka je dôležitá nielen na zahnanie hladu, ale pomáha zachovať aj našu psychickú pohodu. Keďže gastrolístky preukázateľne motivujú k pravidelnému obedu mimo kancelárie, pomáhajú nám aj oddýchnuť si a zrelaxovať.

Potvrdzujú to aj pracovní psychológovia. Ak sa na obed nenajeme, v takomto prípade je narušená vnútorná rovnováha organizmu. V dôsledku toho nie je schopný dlhodobo odolávať nárokom pracovného prostredia, môže prísť k pracovným úrazom a aj k práceneschopnosti. Viac sa dočítate tu.

Ak vám niekto predá za gastráč niečo iné ako stravu, porušuje zákon a môžete ho ohlásiť aj tu.  

Vedeli ste však, že kritikom gastrolístkov vadí práve to, že sa za ne dá kúpiť iba jedlo? Aj kritické video „Sú gastrolístky podvod na nás všetkých?“ konštatuje, že problémom gastrolístkov je práve to, že sú určené iba na stravu. Autori videa a obhajcovia hotovosti zabúdajú, že cez gastrolístok nám zamestnávateľ, a cez daňové a odvodové úľavy aj štát, prispievajú práve na teplú stravu. Týmto spôsobom nás chcú motivovať k pravidelnému stravovaniu počas pracovného dňa.  

Naozaj chceme, aby 750-tisíc zamestnancov po zavedení hotovosti využívalo stravné aj na iné účely, ako teplú stravu? A 57 % ľudí, teda každý druhý, pripúšťa, že by hotovosť použili inak, ako na stravu? Prečo za takéto zneužívanie stravného bojujú aj niektorí politici? 

Dôsledok? Nárast obezity a výdavkov v zdravotníctve o 20 mil. eur.

Pravidelná a vyvážená strava je totiž jedným z hlavných pilierov boja s chronickými ochoreniami ako sú infarkty, či cukrovka. Slovensko pritom už teraz patrí v porovnaní OECD medzi krajiny, ktoré majú vysoký výskyt týchto civilizačných ochorení. Namiesto riskovania zhoršenia zdravia Slovákov by sme mali viac investovať do osvety a zlepšovania životného štýlu. Nahradenie gastrolístkov hotovosťou by bolo krokom späť.

To znamená, že by si museli v práci častejšie brať „PN-ku“.

Podľa štúdie z roku 2014 by v dôsledku zníženej produktivity klesol hrubý domáci produkt o 30 mil. eur. Takže hoci časť zamestnávateľov kritizuje gastrolístky pre administratívnu náročnosť a poplatky, v konečnom dôsledku je pre nich systém stravného prínosom.

Výpadky v tržbách by však pocítili aj zamestnávatelia v odvetviach, ktoré sú naviazané na reštauračný biznis. Zásobovanie, výroba alebo dovoz potravín by takisto pocítili následky výpadku tržieb reštaurácií. Tie by mohli dosiahnuť až 193 mil. eur.

Gastrolístky tak predstavujú dôležitý zdroj príjmov pre reštaurácie, ktoré by v prípade ich nahradenia hotovosťou museli zavrieť. Podľa štúdie realizovanej v roku 2014, by totiž v prípade nahradenia gastrolístkov hotovosťou prišli reštaurácie ročne o 193 mil. eur. Hotovosť by sme totiž použili na nákup iných vecí, či na vytvorenie úspor. Tí z nás, ktorí by chodili na obed menej často, by zase míňali na obed menej ako predtým. Pripustilo to v prieskume až 38 % respondentov.

V prípade, že by reštaurácia prestala prijímať gastráče, či stravovacie karty, až 73 % opýtaných sa vyjadrilo, že by do reštaurácie chodilo menej často, alebo vôbec nie. 

Obhajcovia hotovosti tvrdia, že gastrolístky oberajú reštaurácie o peniaze. Opak je pravdou. Gastrolístky ročne prinesú do sektoru reštaurácií 750-tisíc potenciálnych zákazníkov a 400 mil. eur tržieb. Práve tým, že na rozdiel od hotovosti sú účelovo viazané na nákup jedla.

V prípade zavedenia hotovosti by ľudia, ako sami hovoria, využili stravné na iné účely ako nákup jedla. V dôsledku toho by reštaurácie prišli o 150 mil. eur tržieb.