toggle menu

Pravda o gastráčoch

Mýty o gastráčoch

Sú gastrolístky zbytočné? Môžeme ich pokojne nahradiť hotovosťou?

Aj vy ste zachytili niektoré z týchto mýtov o gastrolístkoch? Poďme sa na ne pozrieť.

Gastráče sú zbytočné, ľudia si aj za hotovosť kúpia jesť.

Ak zamestnanci dostanú namiesto gastráčov hotovosť, pôjdu na obed menej často a peniaze minú na iné položky.

Takmer polovica z nás (40 %) v poslednom prieskume agentúry GfK potvrdila, že po nahradení gastrolístkov hotovosťou bude chodiť na obedy menej často. Je to pochopiteľné. Gastrolístok v hodnote povedzme 3,40 eur berieme ako „obedový“ lístok, na ktorý nám prispel aj zamestnávateľ. A preto sa aj ľahšie vyberajú v reštaurácii z peňaženky. Naopak, pri každodennom vyberaní hotovosti z peňaženky by sme začali počítať, koľko eur mesačne minieme na stravovanie v reštauráciách. Aj preto takmer každý druhý z nás pripúšťa, že by stravné v hotovosti použil aj na chod domácnosti. Viac v sekcii Pravda o gastráčoch.


Gastráče sa míňajú na iné veci, nie na stravu.

Pri gastrolístkoch sa zneužívanie kontroluje, rieši a postihuje.

Ak niekde od vás vezmú gastrolístok za iné ako stravu, porušujú zákon. Kontrolujú to nielen verejné inštitúcie, ale aj samotní emitenti gastrolístkov. Tí takýmto reštauráciám či obchodom môžu vypovedať zmluvu. Kontrola je však možná iba vďaka tomu, že gastrolístok už na pohľad odlíšime od hotovosti. Viac v sekcii Dáta a fakty. Skúste sa preto opýtať bojovníkov za zrušenie gastrolístkov, ako by kontrolovali použitie hotovosti. Hotovosť je hotovosť, „stravné“ eurá neexistujú. Pritom až 57 % ľudí využívajúcich gastrolístky pripúšťa, že by hotovosť použili aj na platenie iných výdavkov, vôbec nesúvisiacich so stravovaním.

Ako skontrolujeme, ak niekto zaplatí stravným v hotovosti za nákup alkoholu a cigariet?


Gastráče chcú iba politici, lobisti, gastrofirmy, ale nie ľudia.

Naopak, gastrolístky sú medzi ľuďmi jedným z najobľúbenejších benefitov.

Práve pozitívny vzťah k nim má až 88 % z tých, ktorí využívajú gastrolístky na stravovanie. Je nás naozaj dosť, stravné lístky dnes využíva na Slovensku 750-tisíc zamestnancov a zamestnávateľov.
A prečo je tomu tak? Obedňajšia prestávka spojená s „vyvetraním“ hlavy mimo pracovného prostredia nám totiž pomáha aj oddýchnuť si a odbúrať stres. Ako pomáha obed psychohygiene sa dočítate tu. Pri obede zdieľame s kolegami zážitky z víkendov, dovoleniek – teda budujeme a udržiavame priateľstvá v práci.
Navyše, na stravný lístok nám viac ako polovicu z jeho hodnoty prispieva aj zamestnávateľ a cez daňové a odvodové úľavy aj štát. 

Gastráče taktiež nie sú nikomu nanútené. Každý zamestnávateľ si môže vybrať, či stravu pre svojich zamestnancov zabezpečí vo vlastnej kantíne, donáškou, priamou zmluvou s reštauráciou alebo gastrolístkami.


Gastráče sú prežitkom socializmu.

Ak je tomu tak, prečo existujú v krajinách ako Švédsko, Nórsko či Francúzsko?

Gastrolístky v rôznej podobe dostávajú zamestnanci ako príspevok na stravné v 42 krajinách po celom svete. Len v Európe existuje systém stravného v 19 krajinách. Okrem toho sme gastrolístky pred rokom 1989 na Slovensku nepoznali. Tento benefit pre zamestnancov sem prišiel v roku 1991 práve z krajín, ktoré s ním už mali dlhšiu skúsenosť.

Gastráče nikomu nič neprinášajú, iba na nich zarábajú gastrolístkové firmy.

Z gastrolístkov profitujú najmä zamestnanci, ale aj zamestnávatelia, reštaurácie a štát.

Zamestnanci profitujú z toho, že cez gastrolístky im na teplý obed prispieva zamestnávateľ, a cez daňové a odvodové úľavy aj štát. Výhodou oproti firemnej kantíne je aj možnosť voľby, výberu reštaurácie, zmeny miesta kde sa stravujeme. Podnikateľom, najmä tým menším, vďaka gastrolístkom zase odpadáva starosť a náklady na zabezpečenie teplej stravy v rámci vlastnej „táckarne“, či dovozu jedla pre svojich zamestnancov. Významným spôsobom pomáhajú gastrolístky aj reštauráciám, ktorým ročne prinášajú tržby okolo 450 mil. eur. A prečo sú výhodné pre štát? Pretože pomáhajú ročne ušetriť v zdravotníctve okolo 20 mil. eur. O toľko by totiž vzrástli výdavky slovenského zdravotníctva na liečbu chorôb spojených s obezitou ak by štát nahradil gastrolístky hotovosťou. Viac sa dočítate tu.


Obedové „menučka“ by bez gastráčov boli lacnejšie.

Aj v tomto prípade platí, že ide iba o želanie autora tejto myšlienky. Napríklad po znížení DPH na knihy v roku 2008 tie významne nezlacneli.

Aj minuloročné zníženie DPH na vybrané potraviny sa podľa Národnej banky Slovenska na cenách potravín príliš neprejaví. To isté s odstupom času potvrdil aj štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Prečo by teda mali zlacnieť obedy, ak by po zrušení gastrolístkov aj reštaurácie neplatili poplatok na úrovni približne 5 %? Naopak, mnohé reštaurácie dnes prispôsobujú ceny „obedových menu“ hodnote gastrolístka. Čomu by prispôsobovali cenu „menučiek“, ak by gastrolístky nahradila hotovosť?

Gastráče prinášajú emitentom neprimeraný zisk, každý by im mohol závidieť.

Nie je to tak. Z gastrolístka v hodnote 4,20 eur majú emitenti približne 8 centov, z najrozšírenejšieho v hodnote 3,60 iba 7 centov.

Zisk emitentov sa pohybuje na úrovni 2 % hodnoty gastrolístku. Ročne cez gastrolístky zabezpečia emitenti stravné v hodnote 650 mil. eur pre približne 750 tisíc zamestnancov a živnostníkov. Zisk štyroch z nich (Doxx, Edenred, VAŠA Slovensko, LE CHEQUE DEJEUNER) bol v roku 2015 spolu 10 mil. eur. Teda spomínané 2 % z tejto čiastky. A prečo potom kritici hovoria o 30 %-nom zisku? Pretože ignorujú fakt, že emitenti gastrolístkov účtujú inak ako firmy, s ktorými ich porovnávajú. Emitenti stravovacích poukážok sprostredkujú za rok pre približne 750-tisíc stravníkov využívajúcich gastrolístky stravovacie služby v hodnote 660 mil. eur. Kvôli spôsobu účtovania cenín v slovenskom účtovníctve nevstupuje táto hodnota do obratov emitentov. Ak by sme počítali zisk približne 10 mil. eur zisku k finančnému objemu sprostredkovaných stravných lístkov, tak sa dostaneme na úroveň zisku okolo 2 %, čo je ďaleko od populárne a bombasticky znejúcich 30 %.


Emitenti gastrolístkov nič nerobia.

Emitenti v prvom rade zabezpečujú cez gastrolístky stravné pre viac ako 750-tisíc zamestnancov a živnostníkov.

Nie, nejde, ako hovoria kritici, iba o „tlačenie" papierikov. Ide najmä o budovanie siete reštaurácií, v ktorých môžeme gastrolístkami platiť. Vďaka tejto sieti partnerských reštaurácií máme možnosť vybrať si, či dnes na obed dáme prednosť tradičnej kuchyni, vegánskej strave, alebo si dáme exotické, napríklad ázijské jedlo. Toto je jedna z výhod napríklad aj oproti stravovaniu vo firemnej „táckarni“. Vďaka tomu, že emitenti sieť parternských reštaurácií stále rozširujú, môžeme obedovať po celom Slovensku v približne 6000 partnerských reštauráciách.


Za gastráče sa platia nehorázne vysoké poplatky.

Za gastrolístok zamestnanec neplatí poplatok, pri zamestnávateľoch je to maximálne 3 %.

Poplatky za gastrolístky patria tak k tým nižším. Viete aký poplatok na vašom každodennom nákupe v potravinách zaplatíte obchodníkovi? Niečo cez 12 %. Priemerná výška poplatku za gastrolístky, ktorú platia reštaurácie je necelých 5 %. Z tejto sumy sa hradia všetky náklady vznikajúce so spracovaním gastrolístkov ako ich tlač, prevoz, či zber. Napriek tomu politici a kritici príspevku na stravovanie s obľubou hovoria v prípade gastrolístkov o výpalníctve.

A čo získajú z poplatkov za spracovanie gastrolístkov zamestnávatelia a reštaurácie? Zamestnávatelia väčšiu istotu, že príspevok na stravu sa na stravu, najmä v porovnaní s hotovosťou, skutočne použije. Sieť približne 6000 reštaurácií totiž podlieha kontrole emitentov. Reštaurácie zase majú prístup k 750-tisíc potencionálnych zákazníkov najmä počas obedňajšej prestávky.